Placeholder
Obec: Kazimír
Okres: Trebišov
Kraj: Košický kraj
Stolica / župa: Zemplínska
Poloha a turistické info
Obec Kazimír leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, neďaleko úpätia Slánskych vrchov, obce a kúpeľov Byšta a mestečka Michaľany. Dedina v dnešnej podobe jestvuje od 50. rokov 20. storočia. Vznikla zlúčením dvoch tesne susediacich obcí, ktoré dnes tvoria jej miestne časti - Veľký Kazimír (cca 151 m n.m.) a Malý Kazimír (cca 137 m n. m.).
Šľachtický hrádok, ktorý kedysi stál nad obcou, sa dodnes týči na miestnom návrší zvanom Hrunok. Na nižšie položenej vyvýšenine priliehajúcej k Hrunku stojí pôvodný stredoveký dedinský kostol (dnes slúžiaci miestnej kalvínskej farnosti).
Ako som už naznačil v úvode, ak budete ísť z Michalian
do Byšty, určite budete prechádzať aj cez Kazimír. Upozorňujem, že
dedina je podlhovastá a dosť členitá, s množstvom kľukatých vedľajších
uličiek. Kopec s hrádkom sa nachádza blízko stredu dediny, ale trochu
ďalej od hlavnej cesty. Asi najlepšie urobíte, ak sa budete orientovať
podľa polohy starého dedinského kostola, keďže je hneď pri hrádku
(kostol uvidíte aj na nasledujúcich fotkách). Na ostatné sa stačí spýtať
miestnych, ochotne vás nasmerujú a poradia vám, kde sa
oplatí zaparkovať.
História
Prvá písomná zmienka o dedine Kazimír sa nachádza v listine mladšieho
kráľa Štefana (Štefana V.) z roku 1270 o darovaní a ohraničení hradného
panstva Füzér. Majetok panstva susedil na východnej strane s chotárom
dediny Kazimír, patriacej šľachticovi Petrovi. Ten v Kazimíri dlhodobo
býval a jeho názov používal aj v svojom prídomku. (používali ho aj jeho
potomkovia a dedičia ešte v 17. storočí). Od polovice 14. storočia
jestvovali dve kazimírske sídliská, striedavo pomenúvané ako Veľký či
Vyšný Kazimír a Malý, resp. Nižný Kazimír. V oboch mali kúrie tamojší
zemania. Pri Kazimíre sa v stredoveku nachádzali aj osady či dediny Kuchlin a Roňva, ale tie neskôr zanikli.
Popis hradu, jeho vývoja a stavebných úprav
O dejinách neveľkého kazimírskeho hrádku sa nezachovali žiadne priame
záznamy, iba zrúnaniny samotnej stavby. Jedinou časťou ruín, ktorá
dodnes stojí, je stena bývalej hlavnej obytnej stavby. Architektonický
vývoj stavby môžeme len hádať. Hrádok jestvoval možno už v druhej
polovici 13. storočia, s istotou však môžeme hovoriť o jeho existencii
až v období 14. - 15. storočia.
Zvyšky muriva ďalšej steny obytnej budovy alebo základov obvodových múrov hrádku
Priehlbenina s vytŕčajúcimi zvyškami muriva. Patrilo buď jednej zo stien obytnej budovy alebo základom obvodových opevnení hrádku. Na viacerých miestach Hrunka sú sporadicky viditeľné aj stopy po zaniknutých obranných valoch a nehlbokých priekopách, ktoré obkolesovali vrchol kopca, na ktorom sa hrádok nachádza(l).
Roztrúsené kamene a skaly na mieste zaniknutej hospodárskej budovy (o
čosi nižšie ako vrchol hlavného kopca, o niekoľko metrov ďalej od
obytnej budovy, cca JZ). Pravdepodobne zvyšky muriva tejto menšej
stavby.
Fotografie:
(C) P. Molnár - august 2008
Pôdorys hrádku Kazimír - z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku (pozri Bibliografia), upravil Peter Molnár (2009)
- - - -
Bibliografia
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Externé odkazy
Všeobecné webstránky
- hrady.sk
- castles.sk
- zamky.sk (archív)
- pamiatky.net
- slovenskehrady.sk
- hrady-zamky.sk
- pamiatkynaslovensku.sk
- kosiceregion.com
- keturist.sk
- Wikimedia Commons
Obecné webstránky
- obec Kazimír
- článok o údržbe priestranstva hrádku na obecnom webe
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára